Oleg Fintora
Vo svojej tvorbe sleduje cestu k čistému priestorovému ukotveniu materiálnej štruktúry – objektu, sochy v priestore. Primárne tvarové východisko v elementárnych geometrických formách je znakom minimalistickej askézy a pokory, zámernej demonštrácie koncepčného projektu. Teda takého ľudského výtvoru, čo nemá svoj predobraz v prírodných formách a konceptuálne poukazuje na stvoriteľský zámer tvorcu a jeho „vedecké“ východiská . Tento svet tvarov akcentuje aj precízna práca autora s materiálom – kov a umelá hmota v priestore výstavnej siene s dizajnérskou precíznosťou formuje vzťahy objektov – kruhových útvarov navzájom, aj k prostrediu zdanlivo vymedzenému, ale expandujúcemu do našich myslí a telesných kontaktov. Efekt „šperkárskej“ práce s hmotou tak dostáva v statickej a kinetickej časovosti novú dimenziu. A to je práve ten svet, ktorý nám autor prináša: materiálny a efemérny súčasne. Antropologické východiská, smerujúce k odkrývaniu našich skrytých pocitov, možností nášho „dokonalého“ materiálneho sveta, výskum elementárnych foriem v tvarovej a farebnej delikátnej premenlivosti vo vzťahu k našej nedokonalosti a neusporiadanosti, k nášmu vnímaniu priestoru, zdanlivo prázdnemu... Kruh je ten fenomén, ktorý je vo svojej dokonalosti zhmotnením ľudskej schopnosti zapĺňať prázdny a neúplný priestor a urobiť ho celistvým ? To je ten svet, ktorý nám s diskrétnou eleganciou autor ponúka na zamyslenie...a možno je to len hra a my sme podľahli ilúzii, že aj ľudský výtvor môže byť ...
Na druhej strane sa môžeme oprávnene pýtať, či nie je hmota a tvar, aj keď je transparentná a tvar dokonalý, zbytočným plytvaním... či nie sú pre tvorbu záťažou a odpútávaním mysle od efemérneho posolstva, či nie sú nové technológie... Oleg Fintora nám každou novou inštaláciou dokazuje, že zďaleka nie sú vyčerpané možnosti umenia, ktorému hovoríme konkrétne, lebo pracuje s konkrétami, ktoré sú schopné zaplniť našu myseľ, priestor, svet , energiou tvorivého posolstva.
E. Sikorová
Vo svojej tvorbe sleduje cestu k čistému priestorovému ukotveniu materiálnej štruktúry – objektu, sochy v priestore. Primárne tvarové východisko v elementárnych geometrických formách je znakom minimalistickej askézy a pokory, zámernej demonštrácie koncepčného projektu. Teda takého ľudského výtvoru, čo nemá svoj predobraz v prírodných formách a konceptuálne poukazuje na stvoriteľský zámer tvorcu a jeho „vedecké“ východiská . Tento svet tvarov akcentuje aj precízna práca autora s materiálom – kov a umelá hmota v priestore výstavnej siene s dizajnérskou precíznosťou formuje vzťahy objektov – kruhových útvarov navzájom, aj k prostrediu zdanlivo vymedzenému, ale expandujúcemu do našich myslí a telesných kontaktov. Efekt „šperkárskej“ práce s hmotou tak dostáva v statickej a kinetickej časovosti novú dimenziu. A to je práve ten svet, ktorý nám autor prináša: materiálny a efemérny súčasne. Antropologické východiská, smerujúce k odkrývaniu našich skrytých pocitov, možností nášho „dokonalého“ materiálneho sveta, výskum elementárnych foriem v tvarovej a farebnej delikátnej premenlivosti vo vzťahu k našej nedokonalosti a neusporiadanosti, k nášmu vnímaniu priestoru, zdanlivo prázdnemu... Kruh je ten fenomén, ktorý je vo svojej dokonalosti zhmotnením ľudskej schopnosti zapĺňať prázdny a neúplný priestor a urobiť ho celistvým ? To je ten svet, ktorý nám s diskrétnou eleganciou autor ponúka na zamyslenie...a možno je to len hra a my sme podľahli ilúzii, že aj ľudský výtvor môže byť ...
Na druhej strane sa môžeme oprávnene pýtať, či nie je hmota a tvar, aj keď je transparentná a tvar dokonalý, zbytočným plytvaním... či nie sú pre tvorbu záťažou a odpútávaním mysle od efemérneho posolstva, či nie sú nové technológie... Oleg Fintora nám každou novou inštaláciou dokazuje, že zďaleka nie sú vyčerpané možnosti umenia, ktorému hovoríme konkrétne, lebo pracuje s konkrétami, ktoré sú schopné zaplniť našu myseľ, priestor, svet , energiou tvorivého posolstva.
E. Sikorová
